Rozhovor s pani dekankou Slavkou Pitoňákovou je zameraný na jej kariéru pedagóga, predošlé skúsenosti v médiách a aj trochu z neformálnej stránky o jej záľubách a štúdiu.
Na úvod, aký predmet učíte?
Učím predmety z oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie (zameranie na PR a reklamu), prezentačné zručnosti a storytelling, ale aj predmety orientované na filmovú tvorbu.
Ako dlho sa už učeniu venujete?
Na ŽU v Žiline pôsobím od roku 2006 a okrem KMKD FHV UNIZA takmer celé obdobie v oblasti vyučovania úzko spolupracujem aj s Katedrou multimédií a informačno-komunikačných technológií FEIT UNIZA .
Čo vás na tom najviac baví?
Aj keď to tak (nielen) študenti nevnímajú, pôsobenie na vysokej škole nie je „len“ o učení, ale zahŕňa množstvo ďalších aktivít – výskum, pôsobenie v rôznych orgánoch univerzity, menežovanie, ale aj propagáciu… Je toho toľko, že niekedy sa s kolegami zamýšľame nad tým, či vôbec stihneme učiť… Takže ak sa pýtate na to, čo ma na tom baví, je to práve rôznorodosť a absencia možnosti zažiť stereotyp.
Keby ste mohli robiť čokoľvek iné, čo by to bolo?
Paradoxne, učenie nikdy nebol môj plán. Práve naopak, vždy som hovorila, že je to jediné povolanie, ktoré nikdy vykonávať nebudem. Zhoda náhod a rôznych životných okolností ma však napokon doviedla za katedru… Som spokojná s tým, čo robím a neuvažujem nad tým, čo by som robila iné. Ak by som neučila na UNIZA, pracovala by som v nejakom médiu alebo v oblasti PR. Ale, keď sa na to pýtate, ak by som teraz z nejakých dôvodov musela vyštudovať niečo zásadne odlišné, bolo by to právo alebo medicína.
Čo vás motivovalo stať sa pedagógom?
Náhodná zhoda okolností
Aký bol váš obľúbený predmet, keď ste študovali?
Mojím najobľúbenejším predmetom na základnej škole bola matematika, na strednej škole chémia, biochémia, histológia a vždy v pozadí toho všetkého bol môj najväčší koníček – literatúra a práca s textom. Počas vysokej školy som nemala zvlášť obľúbený vybraný jeden predmet. Doteraz si vážim, že som dostala od života príležitosť študovať žurnalistiku v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou na Filozofickej fakulte UKF v Nitre (hlásilo sa nás nesmierne veľa a zobrali nás naozaj málo…), vážim si pedagógov, ktorí nás učili, a (i keď, tak ako vždy a všade, nie všetko bolo vždy len ideálne) na svoju alma mater mám naozaj dobré spomienky.
Máte radu pre študentov ako zvládnuť štúdium na VŠ?
Nebáť sa a nevzdať sa.
Aké sú vaše koníčky?
rada chodím do kina aj na rôzne kasové trháky. Rada počúvam hudbu, veľmi nahlas a ideálne v aute, a tí, ktorí ma poznajú, už vedia, že moje auto je často najskôr počuť a až potom vidieť (čo je naozaj strašné…). Môj výber hudby závisí od nálady a je to mozaika rôznych žánrov a štýlov – od Franka Sinatru, Chrisa Rea, Depeche Mode až po Horkýže Slíže, Rammstein či Sabaton…
Máte vtipný zážitok alebo príhodu z vašej doterajšej kariéry pedagóga?
Tých je veľmi veľa, ale niekedy nás prekvapia aj rodičia. Mali sme napríklad milý telefonát, v rámci ktorého sa mama študenta informovala, kedy bude rodičovské združenie.
Mám informáciu, že ste predtým pracovali v médiách. Kde konkrétne a čo ste tam robili?
Študovala som žurnalistiku a bolo pre mňa prirodzené snažiť sa o to, aby som sa nielen učila teóriu, ale zažila aj prax. Vždy ma najviac fascinovala práca redaktorov v printových médiách a som veľmi vďačná, že sa mi podarilo vykonávať prácu redaktorky v spoločnosti Petit Press už počas štúdia a následne aj po jeho ukončení. Som vďačná za obrovské skúsenosti, ktoré som ako mladý človek získavala v prostredí vysokej konkurencie, v období, keď sa médiá postupne transformovali a „bonusom“ bola atmosféra nebezpečných rokov 90-ych, keď bolo (našťastie/bohužiaľ) možné takmer všetko… A som vďačná môjmu šéfredaktorovi, ktorý bol prísny, ale tým, ktorí vedeli a chceli pracovať, dával možnosť slobodne pracovať na svojich témach. Počas môjho pôsobenia na UNIZA som dostala (ďalšia náhoda) príležitosť viesť univerzitný časopis Spravodajca UNIZA, takže som sa skoro desaťročie venovala príprave článkov, editorskej činnosti, korektúram… Všetky tieto moje skúsenosti mi dali veľmi veľa a mnohé z nich sa snažím využiť v práci učiteľky. Považujem za veľmi dôležité, aby tí, ktorí učia, mali aj praktickú skúsenosť s tým, čo učia.
Prečo ste sa rozhodli učiť práve na UNIZA?
Moje pôsobenie na UNIZA je výsledkom náhody. Náhodou som sa dozvedela, že súčasťou Žilinskej univerzity je vtedajšia Fakulta prírodných vied (dnes FHV) a Katedra knižnično-informačných štúdií a didaktiky informatiky (dnes Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva), prihlásila som sa do výberového konania, vybrali ma a od roku 2006 som svoje pôsobisko napriek/našťastie rôznym okolnostiam nezmenila.