V rozhovore s doktorandom Danielom Stehlíkom sa s nami podelil o niečo zo svojho pracovného života: ako začínajúceho profesora a zároveň aj úspešného športového fotografa.
Aký predmet učíte?
V súčasnosti vyučujem dva predmety, jedným z nich je Úvod do dejín, kde sa venujeme bádaniu v rámci určitých období, predovšetkým slovenských dejín. Študenti majú možnosť nazrieť do toho, ako sa napríklad vyvíjala slovenčina v rôznych obdobiach alebo si pozrieť biblickú češtinu, pracovať s ňou, čítať ju a pokúsiť sa ju preložiť.
Druhý predmet, ktorý vyučujem, je kritické myslenie. Jeho súčasťou je to, aby študenti vedeli vyjadriť svoj názor, argumentovať a reagovať na rôzne citlivé témy a situácie, s ktorými sa v živote stretávajú.
Ako dlho sa už učeniu venujete?
Ak by som to mohol zhrnúť v súlade s určitými oficialitami, tak vyučujem približne mesiac a pol v rámci doktorandského štúdia. Ale ak by som mohol prezradiť aj nejaké detaily z minulosti, tak som mal skúsenosti aj počas magisterského štúdia či z vlastnej praxe, keď som niekoľko ľudí vyučoval a vysvetľoval im rôzne informácie z oblasti fotografie.
Za túto dobu učenia máte niečo, čo ste si na tom obľúbili? Čo vás najviac baví?
Pravdepodobne asi diskusia so samotnými študentmi. To je to, čo človeka asi najviac baví a napĺňa v tomto smere. Samozrejme, aj vysvetľovať a vzdelávať v rámci rôznych tém, ale najlepšia je samotná interakcia so študentmi. Pretože vždy môže byť veľmi obohacujúca a človek sa dozvedá možno aj nové informácie, vymieňa si názory a podobne.
Keby ste mohli robiť čokoľvek iné, čo by to bolo? Vlastne to z časti už aj robíte, však?
Samozrejme, ťažko na toto odpovedať, keďže to už aj robím, ako ste spomenuli. Učenie ma teraz začalo baviť. Je zaujímavé pozrieť sa z pohľadu tej druhej strany, byť na lodi s pedagógmi a vidieť študentov už z inej časti. Viem sa vžiť do rôznych smerov, pochopiť aj študentov, ale aj pedagógov. Ak by som si mal však vybrať niečo iné, bolo by to práve, čo už teda robím: práca profesionálneho fotografa. Ak to mám rozvinúť detailnejšie, tak som v tomto smere predovšetkým fotožurnalista alebo fotograf so športovým zameraním. Okrem toho som robil aj kníhkupca.
Myslím si, že sa táto otázka už z časti vypovedala predtým, ale aké sú vaše koníčky?
Svoje koníčky sa snažím zlúčiť s voľným časom, ktorý mi zostáva popri univerzite a fotení. Niekedy ho nie je veľa, ale ak je, tak rád športujem. Bicykel, inline alebo posilňovanie. Okrem toho rád čítam knihy, počúvam hudbu alebo chodím aj na prechádzky so psom, respektíve si občas zahrám aj šach.
Keď ste spomenuli tú hudbu, aký je Váš obľúbený hudobný žáner?
Nemám úplne obľúbený. Kedysi som mal, teraz už nie. Ak by som mal vybrať z obľúbených kapiel, je to napríklad Linkin Park, Imagine Dragons alebo aj Nightwish. Ale ako vravím, vypočujem si všetko, čo sa mi zapáči.
A čo sa týka literatúry?
Rovnako by som mohol povedať, že čítam asi všetko, čo sa mi páči. Mám rád fantasy a autobiografické diela. Tie ma celkom zaujali v poslednej dobe. Či už o Mattheowi McConaughim alebo naposledy o Arnoldovi Schwarzeneggerovi. A kebyže chcem urobiť reklamu, tak ma najbližšie čaká Will Smith. Okrem toho aj historické romány z obdobia 2. svetovej vojny. Myslím si, že si to treba v určitom smere pripomínať a zisťovať nové ľudské príbehy z toho najčernejšieho obdobia civilizácie. A aby som nezabudol, taktiež mám rád poviedky z rôznych krajín sveta ako napríklad Nordic Tales a to veľmi odporúčam, pretože je to zaujímavý pohľad na časť histórie a tradícií severských krajín a je pekné, ako je ich kultúra stavaná na týchto poviedkach.
Teraz sa vrátim trochu k tomu vyučovaniu, čo vás motivovalo stať sa pedagógom?
Možno to, že v určitom smere som chcel rozširovať vedomosti študentov, učiť ich nové veci a komunikovať s nimi. Ale prioritným cieľom bolo, ak všetko vyjde, rozširovanie vedomostí študentov v rámci fotografie. V prípade, že by moje ciele vyšli, tak aj to, aby si vyskúšali, ako to v praxi reálne funguje z pohľadu fotografa. Možno by som aj priviedol spoločnosť Canon alebo aspoň stánok alebo workshop na pôdu univerzity, aby si mohli vyskúšať aj techniku a spojitosti v praxi.
Máte radu pre študentov, ako zvládnuť štúdium na VŠ?
Ak je to možné, tak aby to brali skutočne vážne. Keď už sa dostali na univerzitu, môžu sa rozvíjať a nadobúdať vedomosti. Určite by sa mali zamerať na to, čo ich skutočne baví, lebo nie je nič dôležitejšie ako robiť to, čo človeka baví. Ak by to šlo, tak určite prepojiť štúdium aj s nejakou praxou. Potom viete aj skĺbiť tie nadobudnuté vedomosti s tou získanou praxou a rozvíjate sa nielen sami, ale keď sa budete chcieť uchádzať o nejaké zamestnanie, budete mať výhodu.
Add Your Heading Text Here
K fotografii samotnej ma priviedol môj otec, s ktorým som fotil od roku 2013. Od vtedy som začal s otcom viac fotiť rôzne akcie, eventy a podobne. S tým, že v roku 2017 sme sa rozhodli, že si založíme svoju vlastnú fotoznačku, ktorú budeme orientovať predovšetkým na eventovú a športovú fotografiu. Zároveň som mal a stále mám aj veľmi blízky vzťah k športu. To sa postupne začalo spájať, šport s fotografiou, a teraz sa venujem práve fotografovaniu športových udalostí, eventov a zápasov. V podstate všetko, čo je orientované na šport. Ale za tým celým sú dlhé hodiny skúšania, fotenia. Proste fotiť, fotiť, fotiť a makať, makať, makať. Bez toho to nejde. A keď človek na sebe pracuje a vie byť k sebe kritický, respektíve mať chuť zlepšovať sa v oblasti fotografie, tak potom to vytúžené ovocie nakoniec príde.
Keď už sme pri tom športe, aký je Váš obľúbený?
To je určite náročná otázka, keďže ja konkrétne fotím pre 3 športové kluby. Je to celkom nerozhodný stav, ale z osobného hľadiska si rád pozriem futbal a hokej. Samozrejme, keď fotografujem rôzne odvetvia športu, tak ma ťahá sledovať výkony každého z tých klubov. V posledných približne dvoch rokoch či už fotograficky alebo osobne však najviac žijem práve futbalom.
Máte nejaký zážitok/vtipnú príhodu z vašej doterajšej kariéry buď pedagóga alebo fotografa?
Vtipnú príhodu určite mám a to napríklad, keď sme fotili s MŠK Žilina v roku 2021 propagáciu nových dresov. Niektorých z chalanov zaujímalo fotenie a fungovanie fotoaparátu. A práve tak si super človek a hráč zároveň, Benson Anang, zobral môj fotoaparát a snažil sa fotiť danú propagáciu vlastným spôsobom. Vtedy sme sa celkom nasmiali na tom, že naberal nové skúsenosti popri profesionálnom futbale. Vtedy vznikli aj fotografie Bensona s fotoaparátom.
Aký bol váš obľúbený predmet, keď ste študovali?
Tých predmetov bolo viacero, ale väčšinou boli viac mediálne zamerané. Určite môžem povedať, že v magisterskom ročníku sa mi páčil predmet, kde sme sa učili o problematike UX dizajnu. To bolo celkom zaujímavé a niečo nové pre mňa do praxe. Napokon som mal na UX dizajn zameranú aj diplomovú prácu. A stal sa z toho aj ďalší smer do života, ktorým by ste sa mohli vydať a urobiť si takzvané „záchranné koleso“.
A moja záverečná otázka: Prečo ste sa rozhodli učiť práve na UNIZA?
Je to univerzita, kde som nadobudol skúsenosti a vedomosti v posledných piatich rokoch. Mám rád jej prostredie nakoľko v Žiline pracujem aj ako fotograf a všetko sa to spája. A keďže som tu pôsobil aj ako bakalár a magister a mám tu aj v rámci doktorandov blízkych priateľov, povedal som si, že by bolo fajn pokračovať tu tiež ako doktorand a nie len pre ďalší sebarozvoj, ale aj nadväznosti na vzdelávanie študentov v určitých oblastiach.