Vznik písma
Slovania a ich prvé písmo - hlaholika. Zakladanie knižných zbierok sa len predpokladá, neexistujú pramene, ktoré by ich existenciu potvrdili. Predpoklad vychádza zo situácie, aká bola v blízkom susedstve, kde sa knižné zbierky zakladali a knihy prepisovali. Na území Veľkej Moravy ich určite využívali napríklad žiaci Cyrila a Metoda.
Knižné zbierky
-
chrámové, kapitulské zbierky
-
farské zbierky
-
kláštorné zbierky
Knižnice
Guttenbergov vynález kníhtlače sa zaslúžil o rozmach čítania a vzdelávania, podporil zakladanie knižníc a kníhkupectiev. Reformácia prispela k demokratizácii spoločnosti. Liturgickým jazykom evanjelikov a literárnym jazykom sa stala čeština.
sa neskôr stala súčasťou Bibliotheca Leutschoviaensis - farskej Levočskej knižnice v chráme svätého Jakuba.
Knižnica prešla zložitým vývojom, nakoniec sa zachovalo len niekoľko zväzkov, ktoré sa stali súčasťou farskej knižnice v Skalici.
Knižnica obsahovala približne 2100 zväzkov, prevažne latinských a gréckych kníh. Dedičia ju predali a stala sa súčasťou Dvorskej cisárskej knižnice vo Viedni.
Obdobie protihabsburských povstaní, náboženských bojov, ale aj obdobie zakladania tlačiarní. Slovákov postihli kruté následky vojen, hlad, epidémie, mor. Protireformačné hnutie pribrzdilo rozvoj knižničnej kultúry.
Približne v rovnakom čase, v akom vznikla univerzitná knižnica celosvetovo preslávenej Harvardskej univerzity, vznikla knižnica Trnavskej univerzity.
Slúžila vedeckým a pedagogickým účelom akadémie.
V období krízy feudalizmu a počiatkov kapitalistických vzťahov sa začínalo formovať slovenské národné obrodenie. Šírili sa idey osvietenstva, demokracie a pozitívneho nacionalizmu. V tejto atmosfére bola uzákonená prvá podoba slovenského jazyka, ktorý kodifikoval Anton Bernolák (1787).
Na konci 18. storočia sa začali zakladať mnohé učené spoločnosti, Windischova učená spoločnosť s knižnicou v Bratislave je prvou tohto typu. Spolkové knižnice budovali knižné zbierky obsahom zodpovedajúce záujmom jednotlivých spolkov. Medzi významnešie spolkové knižnice patrili knižnice Matice Slovenskej, , Telocvičnej jednoty Sokol a iné.
Vzácna historická knižnica je prístupná verejnosti v Kaštieli Betliar. V knižničnom fonde je zastúpená literatúra historická, teologická, prírodovedná, lekárska a iné.
Tri historické činy štúrovcov, uzákonenie spisovnej slovenčiny, založenie celonárodného spolku Tatrín a Slovenských národných novín, mali významný vplyv na vývoj knižníc. Zberatelia kníh sprístupňovali alebo darovali svoje súkromné knižnice pre slovenský ľud, pozdvihnutíie jeho vzdelanostnej úrovne.
Čitateľský spolok a knižnica. Budovala sa svojpomocne, bez pričinenia mecenášov. Čitatelia prichádzali z dedín z celej Ratkovskej doliny a knihy zostávali na dedinách, kým sa neprečítali. Až potom sa vracali a vymieňali.
Knižnica mala internacionálny význam, knižničný fond tvorila slovanská literatúra. Slúžila predovšetkým na vzdelávanie štúrovskej mládeže.
Bola národnou knižnicou. Základ knižničného fondu vytvorili slovenskí vlastenci, predovšetkým Michal Rešetka a Marin Hamuljak, ktorí darovali budúcej národnej inštitúcii svoje osobné knižné zbierky. Od roku 1941 je knižničná zbierka Bibliothéky Matice Slovenskej súčasťou Slovenskej národnej knižnice.
Obecné knižnice sa vo veľkom počte začali zakladať po vydaní nariadenia Ministerstvom kultu a osvety (1877), mnohé však vznikali už skôr. Napríklad Obecnú knižnicu Krnišovsko-Kraľovianskú založil Andrej Kmeť v roku 1871.
Slúžila vedeckým potrebám členov Muzeálnej spoločnosti. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Bibliothéky Matice Slovenskej, ktorú obsiahla pri svojom vzniku Slovenská národná knižnica.
V Prvej polovici 20. storočia vzniká Československá Republika (1918) a do celosvetových dejín zasiahla prvá a druhá svetová vojna. Napriek množstvu nových typov knižníc, ktoré v novovzniknutom Československu vznikalo, kníh bolo na Slovensku málo.
Zo štátnych peňazí bolo založených 152 putovných knižníc, každá s 50 zväzkami, ktoré mali uspokojiť potreby čitateľov na dedinách. Aj knižnice Matice slovenskej mali sekciu putovných knižníc s 2385 zväzkami.
Svoje knižnice mali aj národnosti, ktoré žili na území Slovenska - maďarská, nemecká a ukrajinská národnostná menšina.
Po vzniku Československa sa položili základy učiteľských a žiackych knižníc. Bežne sa popri žiackej knižničnej zbierke budovala zbierka pre chudobných žiakov, takzvaná "Knižnica pauperum".
V období Československej socialistickej republiky vznikali
knižnice s cieľom výchovy k novej štátnej ideológii - socializmu, ale aj
všeobecnej vzdelanosti. V ére socializmu sa budovali knižnice pri odborových
organizáciách. Všetky existujúce knižnice menili obsah svojej práce a
osvojovali si nové ideovo-politické princípy. V prvých povojnových rokoch bol
silný odpor voči snahám o marxisticko-leninskú prevýchovu človeka, ktorú komunistická
strana presadzovala.
Závodné knižnice mali odborné a vzdelávacie poslanie. Slúžili výrobe a výskumu (1946). Rozšírili sa najmä po roku 1948. V knižničných fondoch dominovala brožovaná literatúra.
Knižnice Revolučného odborového hnutia tvorilo v roku 1973 spolu 2351 knižníc so spoločným knižničným fondom 1 256 977 zväzkov kníh.
Novembrová revolúcia v roku 1989 otvorila cestu
k demokracii a samostatnosti Čechov a Slovákov. Vznikla Slovenská republika
(2003). Vznik nových typov knižníc súvisí s celosvetovým fenoménom - internetom
a rozšírením informačno-komunikačných technológií. V priestore nových médií sa
sprístupnili používateľom online katalógy kamenných knižníc. Masová
digitalizácia umožnila vznik digitálnych knižníc. Samostatnú kapitolu tvoria
virtuálne knižnice.
- národná knižnica DIKDA
- vedecká knižnica CVTI SR
- akademická knžnica UKB
- špeciálna Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči
- školská knižnica KUBO EDU
- verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne
- a iné
- školská knižnica Zborovňa.sk
- akademická knižnica Slovenskej technickej univerzity
- verejná knižnica Jána Bocatia
- a iné